Život Prešova
online
online
Obec postupne opravuje kaštieľ a chce sa pustiť do kanalizácie
24.08.2013 Prešov
Fintice 24. augusta (TASR) – Dejiny šarišskej obce Fintice, okres Prešov, siahajú podľa historických záznamov a dobových nálezov až do 13. storočia, keď tu pri obchodnej ceste vznikla strážna usadlosť. O niekoľko storočí tu vtedajší šľachtici vybudovali sídlo, ktoré sa postupne rozrástlo na kaštieľ s pomerne veľkým zázemím.
Obyvatelia dediny, ktorá leží necelých desať kilometrov od Prešova na úpätí Šarišskej vrchoviny na pravom brehu riečky Sekčov, sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, remeslami a prácou v lese.
Starostka Terézia Gmitrová konštatovala, že v obci dnes žije 1900 obyvateľov, z ktorých väčšina sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Túto skutočnosť vyjadruje aj obecný erb, ktorý zobrazuje patrónku obce Pannu Máriu s anjelmi po oboch stranách.
"Musím povedať, že našu obec netrápia také problémy, ako je ubúdanie obyvateľstva. Stále tu zostáva dosť mladých a sťahujú sa k nám aj ľudia z neďalekého Prešova. Preto sa snažíme robiť kroky pre zlepšenie podmienok individuálnej výstavby," hovorí starostka.
Vedenie obce sa teraz usiluje získať od Slovenského pozemkového fondu asi 13 kilometrov ciest do vlastníctva, čo by na perifériách umožnilo rozvoj výstavby. Rozvody pitnej vody sú v celej dedine, problémom je však kanalizácia.
"Nemohli sme vstúpiť do projektov, pretože obec nemala dostatok obyvateľov na splnenie podmienok. Je to však nevyhnutná úloha, ktorá nás čaká a nebude to lacné. Odhadujeme, že by náklady na kanalizáciu mali presiahnuť päť miliónov eur," povedala Gmitrová. Pripomenula, že výhodou bude to, že obec sa bude môcť pripojiť na kanalizáciu Prešova a nebude musieť budovať čistiareň odpadových vôd.
Niektoré veci sa však podarilo dosiahnuť vďaka zdrojom z eurofondov. V centre obce stojí spomínaný kaštieľ, v ktorom dnes sídli obecný úrad, dve materské školy, školská jedáleň a knižnica.
"Opravu fasády a výmenu časti okien v kaštieli sme urobili z dotácie Ministerstva kultúry SR, od ktorého sme získali viac ako 50.000 eur. Teraz očakávame výzvu eurofondov a to by sme možno išli aj do celkovej opravy kaštieľa," tvrdí starostka.
Viac ako 500.000 eur z európskych zdrojov investovali do opravy nádvoria, komunikácií, chodníkov a celej centrálnej zóny.
"Bolo to bez chodníkov, bez asfaltových ciest, bez tejto zóny, ktorá je tu v areáli kaštieľa. Tak toto sa nám podarilo opraviť v rámci revitalizácie. Tak isto odkanalizovať časť kaštieľa, no a potom nové asfalty, nástupištia dole na zastávkach a verejné osvetlenie," dodáva starostka.
Z eurofondov mohli peniaze investovať na rekonštrukciu budovy školy. Ďalšie prostriedky spolu s okolitými obcami využili na nakladanie s odpadom, predovšetkým s konármi a haluzinou.
"Sú zakúpené dva traktory a dva štiepkovače a každá obec, ktorá sa zúčastňovala na tom projekte má ešte jeden alebo dva malé štiepkovače," hovorí Gmitrová.
Dodáva, že ľudia si už na to pomaly zvykajú a prestávajú páliť haluzinu. Tú dnes zhromažďujú na jednom mieste, tam sa drví a obyvatelia si majú možnosť potom drť bezplatne zobrať napríklad do záhrad.
Obyvatelia dediny, ktorá leží necelých desať kilometrov od Prešova na úpätí Šarišskej vrchoviny na pravom brehu riečky Sekčov, sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, remeslami a prácou v lese.
Starostka Terézia Gmitrová konštatovala, že v obci dnes žije 1900 obyvateľov, z ktorých väčšina sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Túto skutočnosť vyjadruje aj obecný erb, ktorý zobrazuje patrónku obce Pannu Máriu s anjelmi po oboch stranách.
"Musím povedať, že našu obec netrápia také problémy, ako je ubúdanie obyvateľstva. Stále tu zostáva dosť mladých a sťahujú sa k nám aj ľudia z neďalekého Prešova. Preto sa snažíme robiť kroky pre zlepšenie podmienok individuálnej výstavby," hovorí starostka.
Vedenie obce sa teraz usiluje získať od Slovenského pozemkového fondu asi 13 kilometrov ciest do vlastníctva, čo by na perifériách umožnilo rozvoj výstavby. Rozvody pitnej vody sú v celej dedine, problémom je však kanalizácia.
"Nemohli sme vstúpiť do projektov, pretože obec nemala dostatok obyvateľov na splnenie podmienok. Je to však nevyhnutná úloha, ktorá nás čaká a nebude to lacné. Odhadujeme, že by náklady na kanalizáciu mali presiahnuť päť miliónov eur," povedala Gmitrová. Pripomenula, že výhodou bude to, že obec sa bude môcť pripojiť na kanalizáciu Prešova a nebude musieť budovať čistiareň odpadových vôd.
Niektoré veci sa však podarilo dosiahnuť vďaka zdrojom z eurofondov. V centre obce stojí spomínaný kaštieľ, v ktorom dnes sídli obecný úrad, dve materské školy, školská jedáleň a knižnica.
"Opravu fasády a výmenu časti okien v kaštieli sme urobili z dotácie Ministerstva kultúry SR, od ktorého sme získali viac ako 50.000 eur. Teraz očakávame výzvu eurofondov a to by sme možno išli aj do celkovej opravy kaštieľa," tvrdí starostka.
Viac ako 500.000 eur z európskych zdrojov investovali do opravy nádvoria, komunikácií, chodníkov a celej centrálnej zóny.
"Bolo to bez chodníkov, bez asfaltových ciest, bez tejto zóny, ktorá je tu v areáli kaštieľa. Tak toto sa nám podarilo opraviť v rámci revitalizácie. Tak isto odkanalizovať časť kaštieľa, no a potom nové asfalty, nástupištia dole na zastávkach a verejné osvetlenie," dodáva starostka.
Z eurofondov mohli peniaze investovať na rekonštrukciu budovy školy. Ďalšie prostriedky spolu s okolitými obcami využili na nakladanie s odpadom, predovšetkým s konármi a haluzinou.
"Sú zakúpené dva traktory a dva štiepkovače a každá obec, ktorá sa zúčastňovala na tom projekte má ešte jeden alebo dva malé štiepkovače," hovorí Gmitrová.
Dodáva, že ľudia si už na to pomaly zvykajú a prestávajú páliť haluzinu. Tú dnes zhromažďujú na jednom mieste, tam sa drví a obyvatelia si majú možnosť potom drť bezplatne zobrať napríklad do záhrad.
0
www.ZIVOTPO.sk
